NA ÚVOD
Z HISTÓRIE
MODRÝ DVOR
ZACHOVÁVAŤ TRADÍCIE?
MODROTLAČ A NEHMOTNÉ KULTÚRNE DEDIČSTVO
ARCHÍV A DOKUMENTOVANIE
PÚCHOV
NA ZÁVER

NA ÚVOD

Pre fanúšikov modrého remesla prinášame stránku venovanú slovenskej ľudovej modrotlači z púchovskej dielne modrotlače majstra Stanislava Trnku a všetkým, ktorí sa podieľali na spoluvytváraní histórie farbiarne.

Stránka sa priebežne aktualizuje.

M. Pokorný – Stanislav Trnka pri potláčaní látky

Z HISTÓRIE

História púchovskej dielne modrotlače siaha na začiatok 19. storočia do obce Záriečie (pri Púchove). V tom čase bolo na Slovensku niekoľko desiatok farbiarskych dielní, preto pôsobili viac menej regionálne. Jozef Trnka, prvý v línii Trnkovcov, sa vyučil remeslu v záriečskej dielni a po smrti majstra ju potom aj prevzal. V roku 1898 bola prevádzka pre výhodnejšiu polohu presťahovaná do Púchova. Postupom času, keď iné dielne zanikali z dôvodov rodinných, spoločenských a ekonomických, púchovská dielňa kládla dôraz na technický rozvoj a zdokonaľovanie postupov farbenia. Správnosť tohto prístupu potvrdila skutočnosť, že púchovská farbiareň ostala ako jediná aktívna z éry pôvodných dielní.

Po odchode majstra Stanislava Trnku dielňa nezanikla. Pokračuje naďalej v svojej histórii. V súčasnosti prebieha sanácia priestorov a zariadenia. Plánuje sa vybudovanie funkčného skriňového mangľa, ktorý kedysi taktiež patril do inventáru. Ako jediná bude púchovská dielňa modrotlače zahŕňať ucelenú zbierku strojov a vybavenia.

Archív M. Trnka – Púchovské „modré“ gaštany. Staršia generácia si živo pamätá, ako sa sušila modrotlač na gaštanoch.

Archív M. Trnka – Prehľad dielní modrotlače na Slovensku pred sto rokmi. Napokon ostala len jedna.

MODRÝ DVOR

Nový projekt pre rozvoj modrotlače. Viac na www.modrydvor.sk.

ZACHOVÁVAŤ TRADÍCIE?

Mgr. Libuša Jaďuďová,

riaditeľka Múzea ľudovej umeleckej výroby ÚĽUV v Bratislave:

„V 70. rokoch bola výroba modrotlače na Slovensku sústredená v dielni Stanislava Trnku v Púchove, s ktorým v roku 1972 nadviazal ÚĽUV spoluprácu. Trvala až do skonu majstra Trnku. Budúcnosť ukázala, že spolupráca ÚĽUVu s týmto dokonalým znalcom remesla a majstrom s vynikajúcim zahraničným menom bola veľmi úspešná pre obe strany. Najmä 70. a 80. roky znamenali obdobie úspešnej, na obidvoch stranách bohatej a tvorivej práce. V tejto kooperácii bola zúročená výnimočná remeselná skúsenosť farbiara s inovatívnymi riešeniami návrhárov ÚĽUVu. V rámci spolupráce vznikali nové kolekcie modrotlačiarskych textílií v inovovaných podobách, ktoré našli využitie v interiéri, či pri zostavovaní módnych odevných kolekcií. Majster Trnka vyrábal modrotlač podľa návrhov výtvarníkov ÚĽUVu, napríklad Evy Holákovej, Evy Kováčovej, Jozefa Bajusa, Janky Menkynovej či Anny Pallovej. Výtvarníci sa inšpirovali ľudovými modrotlačovými vzormi a ich novú štylizáciu prenášali do rôznych podôb. Na rozširovaní sortimentu výrobkov sa podieľal aj majster Trnka, využívajúc pritom znalosti tradičných technologických postupov. Vždy hľadal súhru medzi pôvodným a adaptovaným vzorom. Praktické skúsenosti odovzdával študentom umeleckopriemyselných škôl, učiteľom výtvarnej výchovy i študentom Vysokej školy výtvarných umení v Bratislave. Sortiment, vytváraný počas spolupráce Stanislava Trnku s ÚĽUV-om, bol delený na tri časti. Metráž, bytový textil – prikrývky, obrusy, prestierania, záclony, povlaky na vankúše tvorili prvú časť produkcie. Druhú časť produkcie tvorili objednávky folklórnych súborov, tretia časť výroby bola spojená s módnym návrhárstvom (spolupráca aj s už spomínanými návrhármi ÚĽUV).“

Archív M. Trnka – V roku 2014 sa konalo kolokvium „Príbeh modrotlače“ a v ÚĽUVe sa pri tejto príležitosti usporiadala výstava.

Mgr. Ľubica Voľanská,

etnologička, Ústav etnológie a sociálnej antropológie SAV, CTĽK pri SĽUKu:

„Modrotlač v Reprezentatívnom zozname nehmotného kultúrneho dedičstva ľudstva.

28. novembra 2018 členovia Medzivládneho výboru UNESCO Dohovoru na ochranu nehmotného kultúrneho dedičstva na svojom zasadnutí na ostrove Maurícius schválili Mgr. Ľubica Voľanská PhD., etnologička, Ústav etnológie a sociálnej antropológie SAV, zápis prvku Blaudruck/Modrotisk/Kékfestés/Modrotlač, resist block printing and indigo dyeing in Europe (rezervná tlač a farbenie látky indigom) do Reprezentatívneho zoznamu nehmotného kultúrneho dedičstva ľudstva UNESCO. Tento zoznam združuje neobyčajné a zaujímavé prvky živého dedičstva a zaradenie doň je prejavom uznania ich výnimočnosti. Zároveň predstavuje posolstvo o rešpektovaní rozmanitosti živého dedičstva na celom svete, ktoré funguje v súlade s dodržiavaním ľudských práv. Nomináciu predložilo Slovensko v spolupráci s Českou republikou, Maďarskom, Nemeckom a Rakúskom, pričom hlavným predkladateľom bolo Rakúsko.

Medzivládny výbor skonštatoval, že znalosti spojené s modrotlačou sa vyznačujú silnou regionálnou rozmanitosťou, ktorá sa odráža v používaných vzoroch a technických postupoch, modrotlač zahŕňa súbor techník, ktoré sú nepretržite rekonštruované prostredníctvom experimentálnych workshopov. Modrotlač bežne nosia členovia folklórnych skupín a súborov na vystúpeniach ako aj jednotlivci počas slávnostných alebo spoločenských príležitostí, modrotlač čoraz viac ovplyvňuje okrem iných oblastí aj odevy určené na každodenné nosenie, módu a interiérový dizajn. Poskytuje svojim nositeľom i tvorcom pocit spolupatričnosti, sebaúcty a kontinuity tradície. Výbor ocenil najmä potenciál a snahu majstrov a majsteriek modrého remesla zabrániť skostnateniu tým, že prispievajú k neustálej obnove tradičných motívov a zručností. Zároveň podčiarkol vnútorné spojenie medzi živým dedičstvom a rôznorodým spektrom oblastí a disciplín ako história, biológia, chémia, umenie a dizajn.

Nominácia bola vyhlásená za príkladnú najmä kvôli spolupráci medzi všetkými zúčastnenými, najmä však majstrami a majsterkami. Samotný zápis „Modrotlače“ do Reprezentatívneho zoznamu sa totiž nepovažoval za konečný cieľ, ale skôr za dôležitý krok pri jej ochrane a budúcej starostlivosti. Je totiž na samotných ľuďoch, jednotlivcoch či komunitách nositeľov nejakého javu živého dedičstva, aby prejavili záujem vyzdvihnúť a prezentovať svoje umenie širšej verejnosti. Súčasní nositelia tohto prvku, spolupracovali s ÚĽUVom a Ústavom etnológie a sociálnej antropológie SAV na vypracovaní nominačného spisu . Prípravu nominačného spisu za Slovenskú republiku zabezpečovalo Centrum pre tradičnú ľudovú kultúru pri Slovenskom ľudovom umeleckom kolektíve (SĽUK).“

Archív M. Trnka – Pani Ľ. Voľanská - zástupca SR pre zápis prvku modrotlače do Reprezentatívneho zoznamu nehmotného kultúrneho dedičstva ľudstva pod záštitou UNESCO.

PhDr. Katarína Haberlandová, PhD.,

vedecká pracovníčka Historického ústavu SAV:

„Technické pamiatky sú neoddeliteľnou súčasťou pamiatkového fondu na Slovensku už niekoľko desaťročí. Najmä v 60. a 70. rokoch 20. storočia prebiehal intenzívny výskum tohto typu stavieb - ich architektonickej stránky, ale aj v zmysle dokumentácie a záchrany unikátnych technických zariadení, ktorými boli vybavené. Popri pamiatkach baníctva to boli práve ľudové technické stavby, čo sa stali pre ich krehkosť stredobodom pozornosti pamiatkarov, ako aj odborníkov z oblasti etnológie. Rok 1989 priniesol vytúženú slobodu, no zároveň i veľkú zodpovednosť za kultúrne dedičstvo, čoraz viac postavenú na osobnej angažovanosti v záchrane pamiatok. Odbor ochrany technických pamiatok sa v prvom porevolučnom decéniu sústredil na industriálnu architektúru moderných priemyselných podnikov, ktorá bola neúprosne drancovaná neprehľadnými majetkovými pomermi a netransparentnými obchodmi. Stratili sme celý rad kľúčových tovární, čo v minulosti niečo znamenali aj v medzinárodnom kontexte a robili Slovensku, ešte ako súčasti Československa či dokonca Rakúsko - uhorskej monarchie, dobré meno. V ostatných rokoch vnímame trend návratu k hodnotám tradičnej ľudovej výroby, ktorá sa z našich životov takmer celkom vytratila. Návrat výroby modrotlače a šírenie povedomia o tomto jedinečnom remesle je toho výborným príkladom. Nie je náhodou, že v roku 2018 sa modrotlač stala na základe viacnárodnej nominácie Slovenska, Nemecka, Česka a Maďarska súčasťou nehmotného kultúrneho dedičstva UNESCO. Opäť si uvedomujeme predovšetkým to, ako veľmi záleží na osobnom odhodlaní jednotlivcov, rodín, alebo malých komunít, zachrániť dedičstvo predchádzajúcich generácií i napriek tomu, že nejde o výnosné podnikanie. Všetci si totiž uvedomujeme, že ochrana kultúrnych hodnôt je jednou z rozhodujúcich atribútov modernej spoločnosti, no málokto z nás vie túto ušľachtilú ideu zhmotniť v zmysluplnom projekte, aký s neuveriteľnou láskavosťou k histórii realizuje práve rodina Trnkovcov, zachovávajúc tak túto tradíciu pretrvávajúcu od roku 1825.“

Archív M. Trnka – Pani K. Haberlandová je autorkou a spoluautorkou mnohých úspešných publikácií týkajúcich sa technických pamiatok.

MODROTLAČ A NEHMOTNÉ KULTÚRNE DEDIČSTVO

Prvok modrotlač bol zapísaný do Reprezentatívneho zoznamu nehmotného kultúrneho dedičstva Slovenska v r. 2015 a ľudstva (pod záštitou UNESCO) v r. 2018. Púchovská dielňa vďaka svojej bohatej histórii a činnosti je právom nositeľom tohto prvku.

ÚĽUV - Certifikáty udelené modrotlači na úrovni národnej (Slovenska) a ľudstva (UNESCO).

Archív M. Trnka - Spoločná prihláška na zápis do Reprezentatívneho zoznamu nehmotného kultúrneho dedičstva ľudstva bola spísaná za účasti zástupcov zo Slovenska, Česka, Maďarska, Nemecka a Rakúska v Gutau v r. 2016.

ARCHÍV A DOKUMENTOVANIE

Aby sa história a súčasné dianie v dielni uchovalo aj pre nasledujúce generácie, vytvárame archív. Vo svojom fonde má dielňa množstvo originálnych dobových písomných a obrazových dokumentov. Spolu s historickými prameňmi o rodine Trnkovcov postupne skladáme mozaiku informácií a dostávame odpovede na mnohé otázky.

Archív M. Trnka – Práca s archívom si vyžaduje veľa času a trpezlivosti.

MODRÝ DVOR

Popri historickej dielni vznikol nový projekt Modrý Dvor, v rámci ktorého bolo založené aj občianske združenie. Činnosť Modrého Dvora sa zameriava na podporu púchovskej farbiarne, uskutočňovanie remeselných dielni, popularizáciu modrotlače a pod. Viac na www.modrydvor.sk

PÚCHOV

Od roku 1898, keď bola dielňa presťahovaná zo Záriečia do Púchova stáva sa jeho súčasťou.

Archív M. Trnka - Severný pohľad na Púchov z obdobia príchodu dielne do Púchova

Archív M. Trnka - Južný pohľad na Púchov z obdobia príchodu dielne do Púchova

Archív M. Trnka - Záriečie – prvá zmienka o farbiarni v Záriečí je zo začiatku 19 st.

ZOPÁR SLOV NA ZÁVER

A čo dodať na koniec? Asi len toľko, že vôbec nič sa nekončí. Vo svojom nekonečnom príbehu mala dielňa vždy šťastnú ruku na tých, ktorí ju viedli...

DOPLŇUJÚCE ČÍTANIE

Modrotlač, Trnka 1982 (filmový dokument)
ŽIVOT - reportáž: V Púchovskej doline je MODROTLAČ od čias Napoleona: Táto rodina sa ju rozhodla zachovať
Jozef Vydra – Ľudová modrotlač na Slovensku (knihu možno zakúpiť napr. v ArtAndBooks)
Oľga Danglová – Modrotlač na Slovensku (knihu možno zakúpiť napr. v PantaRhei)
Matúš Krajňák – Púchov a okolie z neba (knihu možno zakúpiť napr. v Martinus, prelistovať si ju môžete tu)